Moj sydney sa ku mne dostal vdaka nasej Janke. Predtym ho uz niekto mal, ale koli zlemu kridlu ho vratil chovatelke, a ta ho dala Janke. S chorym kridelkom bojoval cely zivot, bol mnohokrat doudierany z padov a skokov a najma bol velmi smutny, ked videl kamaratov santivo lietat a jemu to proste "nefungovalo". :pinch:
Snazil som sa mu jeho neuteseny zivot sprijemnit - aspon rôčik svojho kratkeho zivota bol chovany s láskou :kiss:.
Syd mal neskutocne peknu povahu, kym ostatni moji anduliaci su klasicki sopliaci-beťári-zvedavci, syd bol neuveritelne pokojny a bezkonfliktny, nikdy sa s nikym nebil a nehadal, bol skromny a tichucky.
Moje modre kuriatko zial dodychalo 29/3/2007 v mojej nepritomnosti. Bol zdravy, asi mu z nicoho nic zlyhalo srdiecko, to sa zial preslachtenym vystavnym andulkam stava .
Dnes som Sydneyho zabalil do krasneho papiera so zltymi kvetmi, obviazal zlatou stužkou a "zapäčatil" kovovym priveskom s napisom PAK. Mozno som patetický, ale chcel som ho pekne odprevadit do andulkovskeho nebicka. Uz tam poletuje so svojimi kamaratmi - ano, konecne aj on poletuje! . Vykopal som v lese hlboku jamku a tam som ho pochoval.